Z mysle pani Norrisovej
Emma Ellie Lewis
Končne klud.
Bol to náročný den. Tie dnešné deti sa asi predbiehajú, kto z nich urobí vačšiu lumpárnu.
Ale už som konečne vo svojom pelíšku a možem si aspon na chvilu pospat.
Zaspala som hned ako som zavrela oči, no tie deti ma strašili aj v snoch.
Hned prvý sen bol, že ma nahánali po celom hrade a chceli ma vykopnúť do jazera, ako to sem tam zo srandy robím ja. Brrr, neznášam vodu a zvlášt v zime!
To bola doslova nočná mora, až som sa prebudila aby som zistila, či je to vážne len sen.
Ked som znova zaspala, tak som mala druhý sen. Ten už bol lepší.
Tentokrát som ja nahanala krysy. Zvlášt tie, ktoré zúbožené ušli od majitelov, tie sa chytaju najlahšie. To bol snád raj a nie sen. No aj tento sen sa dost nepekne zvrtol. Ako som ja nahánala krysy, tak potom začali mna nahánat hafoni. Naštastie som sa im skryla niekde, kde ma nevedeli nájst.
Znovu som sa zobudila. Už som začínala prskat od nervozity.
Po pol hodine sa mi znova podarilo zaspat.
Konečne som mala pekný sen.
Snívalo sa mi, že som ovládla hrad. Všetci študenti ma na pohlad poslúchali. Nikto ma nenahánal, nikto ma nekopal a hlavne ma všetci mali radi. Dokonca mi nosili myši rovno pod nos, len aby som ich ja nevykopla z hradu. Najposlušnejší boli cez termínové nedele a cez zápasy. To vám teda bol luxus. Čo za pamlsky mi nosili a ako si ma rozmaznávali!
Bohužial to bol len sen a tak som sa nadránom znovu zobudila, v pelíšku, bez pamlskov, myší, a znovu som musela čelit divokým študentom.
Byt mačkou a zvlášt pani Norrisovou, neni vobec lahké. Rozhodne nie na našom hrade.
Komentáře
Přehled komentářů
Kolejní časopis Nebelvíru školy Hogwarts.cz